Otváracie hodiny
Po - Pi 8:00 - 21:00
So 8:00 - 18:00

ul. Nowotarska 294,
34-431 Waksmund, Poľsko

Prietrž brušnej blany

Dĺžka zákroku
60-90 minút
Anestézia
všeobecne
Rekonvalescencia
3-4 dní

Prietrž brušnej blany vznika, keď sa vnútorné orgány (napr. fragment čreva, vaječník, fragment močového mechúra) presunú za brušnú dutinu a nachádzajú sa v tzv. herniálnom vaku. U novorodencov je najbežnejšia pupočná prietrž, ktorá je výsledkom abnormálneho splynutia otvoru na dne pupočnej šnúry. U starších detí sa môže vyvinúť napríklad v dôsledku rýchleho rastu, fyzickej aktivity alebo slabosti / nedostatočného rozvoja brušných svalov. Tento druh prietrže sa vyskytuje taktiež u dospelých – oveľa častejšie u žien (asi 10-krát častejšie ako u mužov).

Liečba

Liečba každej formy hernie spočíva v chirurgickom zákroku v celkovej alebo lokálnej anestézii. Existujú 2 druhy hernie takzvané zásobenie hernie – beztlakové, pri ktorom sa používajú špeciálne siete (napr. polypropylénove) rôznych tvarov a stupňoch napätia a hernia tlaková – pri ktorej sa používajú vlastné pacientové tkanivá.

Operovaná inguinálna hernia je tzv zlatý štandard, to znamená Lichtensteinova metóda s použitím plochej polypropylénovej sieťoviny. Ďalšie kroky v priebehu postupu sú:

  • príprava herniálneho vaku,
  • vypúšťanie ho do brušnej dutiny,
  • vystuženie zadnej steny inguinálneho kanála syntetickým materiálom.

Pooperačná rekonvalescencia netrvá dlho – pacient sa začne pohybovať už niekoľko hodín po zákroku, keď bolesť ustúpi, a po 2 týždňoch sa vráti k normálnemu životu.

Pupočná hernia sa vykonáva v celkovej anestézii. Procedúra sa vykonáva beztlakovou metódou,v ktorej sa používajú plastové sieťky na spevnenie oslabenej štruktúry:

  • po odhalení herniálneho vaku a jeho disekcii chirurg vstúpi do herniálnej brány,
  • po prehliadke herniálneho vaku vypustí jeho obsah do peritoneálnej dutiny,
  • po predchádzajúcom odstránení čreva, sa herniálny vak odreže,
  • potom chirurg zošije vhodne pripravené fasciálne chlopne a pokračuje v šití parietálnej pobrušnice pomocou puzdier rectus abdominus.

Toto ochorenie okrem iného veľmi často postihuje obézných ľudí, tehotné ženy, mužov, ktorí majú problémy s pomočovaním (napr. kvôli zväčšenej prostate), ľudí, ktorí ťažko fyzicky pracujú. Riziko brušnej hernie sa zvyšuje u starších ľudí, ako aj u žien, ktoré porodili viacero deti. Vyskytuje sa tiež u astmatikov a pacientov, ktorí bojujú s intenzívnymi záchvatmi kašľa.

Operácia:

  • priame šitie fascie a tkanív s cieľom eliminovať herniálne brány; tento typ zákroku sa zvyčajne vykonáva v prípade malých hernií,
  • ak je oddelenie tkanív (brán hernie) veľmi široké, používa sa tzv beztlakové metódy, ktoré sú zamerané na zásobenie hernie bez toho, aby boli tkanivá šité pod tlakom.

Väčšina beztlakových metód zahŕňa implantáciu špeciálnej sieťky, ktorá sa vloží do brušnej steny a potom sa pomocou stehov pripevní k okolitým tkanivám. Táto technika znižuje frekvenciu recidív brušných hernií, najmä v prípade veľkých hernií.

Kvalifikácia pre chirurgický zákrok

Diagnóza a kvalifikácia pre príslušnú liečbu sa uskutočňujú na klinike chirurgie Medical Clinic Podhale počas konzultácie s chirurgom na základe precíznej anamnézy (rozhovoru) a fyzikálneho vyšetrenia, ktoré sa vykonáva v dvoch polohách – postojačky a poležiačky.

Každý prípad tohto ochorenia sa musí konzultovať s odborným lekárom, aby nedoślo k situáciam ohrozujúcim život.

Ide o situáciu, keď sa napríklad kúsok čreva zasekne v tzv herniálnom vaku – v dôsledku toho sa objavia silné bolesti brucha, mdloby, zvracanie, brušná distenzia a celkový stav dieťaťa sa všeobecne zhoršuje. Dochádza k postupnému zhoršovaniu prívodu krvi do prislušného orgánu, čo môže viesť k jeho upchatiu a / alebo nekróze.

Takzvané upchatie si vyžaduje rýchlu konzultáciu s odborníkom a chirurgický zákrok. Chirurgické zákroky sa vykonávajú ambulantne pomocou tradičných alebo laparoskopických metód ako súčasť tzv jednodňovej chirurgie.

Pred zákrokom

Pred zákrokom by mal pacient vykonať nasledujúce testy:

  • krvný obraz,
  • hladina elektrolytov (sodík, draslík),
  • koncentrácia močoviny a kreatinínu,
  • základné parametre koagulačného systému (protrombínový čas, INR, APTT, fibrinogén),
  • všeobecný test moču,
  • krvná skupina,
  • hladina HBS a HCV,
  • EKG,
  • rentgén hrudníka.